konáre na zemi
Keď dieťa myslí na minulosť
17. novembra 2016
tri veci na stole
Ako hovoriť s deťmi o rozchode alebo rozvode
2. januára 2017
Ukáž všetko

Cesta k vývinu dieťaťa

detská kresba

Cesta k vývinu dieťaťa

Vidieť podstatu Dieťaťa

Neustále vidím a uisťujem sa, aké je dôležité pri kontakte s dieťaťom rešpektovať jeho územie, do ktorého nás ono postupne púšťa. Aké dôležité je prijatie jeho osobnosti, vyjadrenia sa, jeho podstaty. Každý sme rástli inak a aj naše spôsoby komunikácie boli mierne odlišné. Hovorím o nadobúdaní vzťahu, o bezpodmienečnom prijímaní, zrkadlení dieťaťa, ale aj jasných hraniciach bezpečnosti.

Rodič je tým najlepším zdrojom lásky a učenia sa pre dieťa. Preto je dôležité rozvíjať ho vo všetkých stránkach. Vývin nezanedbať, ale ani neuponáhľať. Dbať na jednotlivé vývinové štádiá a ich postupnosť, nepreskakovať fázy, ale zároveň rešpektovať rýchlosť dieťaťa.

Nadobúdanie vzťahu s dieťaťom

Vo vzťahu dieťa – dospelý je pre mňa najdôležitejšie nadobúdanie vzťahu s dieťaťom. Tento spôsob som sa najlepšie naučila vyjadriť cez prvky Son-rise programu, ktorý hovorí o prijatí dieťaťa, takého aké je, pretože je jedinečné. Bola som vedená k tomu, aby som dieťa chválila za pohľad, dotyk, spoluprácu.” Ty si sa krásne pozrel. Dotkol si sa ma. Teším sa, že ma potrebuješ…“ Keď dieťa ešte nerozpráva, je dôležité komentovať jeho neverbálnu komunikáciu, emócie. Je dôležité všímať si, čo dieťa robí, čo ho baví, ako sa správa v situáciách.

Najlepší spôsob na nadviazanie vzťahu je zrkadlenie. Zrkadlenie pozostáva zo zníženia sa ku dieťaťu, teda ľahnúť si alebo sadnúť tak, aby sa mi mohlo pozerať do očí. Oči sú najdôležitejším prostriedkom v komunikácii. Cez ne vám dieťa, človek povie všetko a tiež ono poznáva vás. Vy sa preň stávate zároveň zdrojom odkódovania sociálnej komunikácie v spoločnosti. Môžeme zrkadliť, teda opakovať jeho zvuky, jeho hry a tak sa pre neho stávame aj hrovým partnerom. Keď vidíme, že dieťa s nami spolupracuje a dáva nám najavo radosť zo spoločného času – môžme hru obmieňať a dopĺňať. Podmienkou je jediné, užívať si hru a čas s dieťaťom.

Netreba tiež zabúdať aké je dôležité pomenovávať nielen jeho, ale aj svoje emócie. Nehrať sa na niečo, čo nie som (nebyť veselý, keď som smutný). Jednoducho pomenovať prežívané emócie, neznamená ventilovať ich na dieťati, iba mu tak dáte najavo, že sú prirodzenou súčasťou života. Aj napriek tomu však dieťaťu ukazovať, že s ním chceme byť, že je to len náš spoločný čas, ktorý si aj tak vychutnáme. Každý potrebujeme cítiť, že sme jedinečný.

Prijímanie dieťaťa nepredstavuje prijímanie všetkého bez hraníc

Program Son-rise učí riešiť problém: ak si dieťa udiera hlavu, alebo ubližuje niekomu inému, hľadá iné riešenia (búchanie do vankúša, hrýzť do hryzátok, ponúknuť jedlo). Hľadať riešenie, ktoré je prípustné a nedeštruktívne.

Monika Bugáňová, špeciálna pedagogička, Centrum včasnej intervencie Banská Bystrica