drevený chodník
Keď vyschýna srdce
5. novembra 2016
detská kresba
Cesta k vývinu dieťaťa
22. novembra 2016
Ukáž všetko

Keď dieťa myslí na minulosť

konáre na zemi

Keď dieťa myslí na minulosť

Chcela by som vedieť PREČO s ňou naozaj nemôžem žiť a či na mňa myslí.

počúvam 12 ročnú Aničku ako si nahlas húta o maminke, ktorá ju priviedla na svet. Osem rokov žije v pestúnskej rodine, predtým bola v detskom domove a v nemocnici. So svojou biologickou maminkou žila len, keď bola u nej v brušku, o ockovi nevie nič, ani jeho meno. Pozerám na jej hnedé vlasy, počúvam ako sa jej trasie hlas, keď kladie tieto otázky a v očiach má obzor, ku ktorému je ťažko dovidieť. V škole upútava pozornosť “vyrábaním konfliktov”, doma zase krádežami a klamstvami. Stretávame sa dva mesiace a je mi jasné, že s jej myšlienkami by som ani ja nestála pevne na svojich nohách…

Keď životný príbeh bolí

Deti žijúce v pestúnskych a často aj adoptívnych rodinách sa prirodzene zaujímajú aj o obdobie, kým prišli do novej rodiny. Niekedy sa zaujímajú priamo: otázkami. Niekedy nepriamo: čítajú knihy s touto témou, zaujmú ich filmy, v ktorých sa hlavný hrdina pasuje s touto témou, cez facebook hľadajú niekoho, kto sa na nich podobá alebo nesie ich pôvodné meno.  Dieťa, ktoré nemá zodpovedané otázky z minulosti, sa k nim snaží dostať rôznym spôsobom. A dieťa, ktoré sa veľa vracia k minulosti, často nevie žiť v prítomnosti a myslieť na budúcnosť. Jeho nervová sústava je zaťažená niečim, čo nevie celkom uniesť. To má samozrejme vplyv na vývin dieťaťa. Môže potom pôsobiť ako dieťa, ktoré je podráždené, s povrchnými vzťahmi medzi rovesníkmi alebo manipulujúce či naopak utiahnuté, strániace sa “sveta” – pretože nevie, či tam naozaj patrí. Niektoré deti sú plné nenávisti voči vlastnému pôvodu, voči  časti života, ktorá predchádzala ich adopcii, či pestúnstvu. Srdce dieťaťa obalené nenávisťou je jeho zaťažou.

Nepodceňujme nezodpovedané otázky

Všetci potrebujeme odpovede. Dieťa však potrebuje odpovede, s ktorými uvládze žiť. Anička z tohto príbehu potrebuje vládať žiť.  Potrebuje, aby jej dospelý s tým pomohli. Jedna z možností pomoci je spolupráca so špecialistami, ktorí s rodinou a s dieťaťom podstúpia spoločnú cestu: liečbu tej časti života, ktorá spôsobila boľačku. tzv.terapia životného príbehu

Keď životný príbeh bolí, nestačia informácie pochádzajúce z úradných správ, či rozsudkov – správy nezahoja boľavé srdce. Anička potrebuje vypovedať, čo cíti a oddeliť od seba to, čo nie je jej vina. Potrebuje nielen mať odpovede, potrebuje rozumieť a vedieť, že môže mať akékoľvek pocity. Anička je veľmi statočná.

Viem, že pestúni nezlyhali, ak vyhľadali odbornú pomoc.

NIE! Nezlyhali. Pochopili, že spolu môžeme byť Aničke takou oporou, akú dnes potrebuje, aby mali spolu zajtrajšok. Držte nám palce, prosím.

Danka Žilinčíková,  terapeutka a sociálna poradkyňa z  Centra Návrat v Banskej Bystrici