detská kresba
Cesta k vývinu dieťaťa
22. novembra 2016
Dieťa v deke a dospelý
Deka, ktorá pomáha so sústredením i relaxom
29. januára 2017
Ukáž všetko

Ako hovoriť s deťmi o rozchode alebo rozvode

tri veci na stole

Ako hovoriť s deťmi o rozchode a rozvode

  1. Predovšetkým hovoriť

    Deti sú vnímavé bytosti a ich citlivé senzory registrujú už aj malé napätie v rodičovi a malé napätia medzi rodičmi. Rozchodu či rozvodu predchádza veľa napätia (mlčanie, hádky, plač, pobyty jedného z rodičov mimo domácnosť atď.), preto je ilúziou myslieť si, že deti toto napätie nevidia, necítia, nevnímajú. Ak s nimi nebudete hovoriť, čo sa deje, strácate príležitosť prejsť s nimi  psychicky túto udalosť – istým spôsobom strácate ich dôveru vo váš vzájomný vzťah. Vaše ticho si môžu mylne vysvetliť ako váš nezáujem o nich, vašu nelásku – a to by ste asi nechceli. Alebo by si to mohli vysvetliť ako, že sú vinné a že oni spôsobili tú ťažobu, čo sa v domácnosti usídlila. Takže – hovorte!

  2. Pripravte sa na to, čo poviete

    Slovo môže ublížiť, zradiť, znevážiť alebo podporiť, liečiť až zachrániť. Preto je dôležité hľadať vhodné slová a byť čo najviac v psychickej pohode. Vaša istota, či neistota v hlase, tón hlasu, rýchlosť slov – to všetko dieťa vníma ako informáciu o vás, o rodine, o druhom rodičovi i o sebe. Ak je to pre vás zložité, prerozprávajte si  či vyrozprávajte sa u svojho psychológa, terapeuta, či kouča (P,T,K). Jednoducho, od toho sú tu títo pomáhajúci profesionáli – aby ste na tú ťažobu neboli samy. Takže, nebojte sa, či odvážte sa pripraviť na to, čo poviete!

  3. Hovorte primerane veku

    Podľa veku detí zvážte čo a ako im “dávkovať” – koľko toho majú vedieť a akým spôsobom sa to v ich veku najvhodnejšie odkomunikuje. Ak máte viac detí – rôzneho veku, hľadajte spôsob hovorenia o tejto téme s každým dieťaťom – sú to jedinečné bytosti a potrebujú aj v tejto situácii vašu individuálnu podporu. Ak si nie ste istí, ako na to, platí odporúčanie z pravidla č. 2 (P – sychológ,T – erapeut,K – ouč )  a doplnené o knižky, či detských sprievodcov rozvodom (alebo inými podobnými zmenami v rodine). Takže – primerane veku!

  4.  Hovorte pozitívne

    Akékoľvek ťažké a smutné je, keď sa dvaja dospelí rozchádzajú, dieťa potrebuje vidieť nádej. Potrebuje vedieť, že vy ako rodič tu vždy budete pre neho, nech sa čo chce stane – potrebuje vedieť, že druhý rodič tu bude  tiež vždy, ak je to možné – alebo že tu bude vždy, keď dieťa bude po tom túžiť, alebo že jednoducho nestratia kontakt, že vzťah medzi nimi nekončí a pod. Akýkoľvek hnev máte na svojho partnera, myslite na to, že je druhým rodičom vášho dieťaťa a dieťa je veľmi frustrované, ak sú znevažovaní jeho predkovia – jeho rodičia. Preto jeho rodiča neočierňujte. Ak je to zložité a nedarí sa v tom, je to pochopiteľné – nebojte sa preto obrátiť  na niekoho z vyššie menovanej trojice (P, T, K) . Takže, pozitívne!

  5. Počúvajte, odpovedajte, pýtajte sa a objímajte

    Pozor, vaše dieťa bude mať  možno otázky, bude premýšľať, bude chcieť odpovede. Buďte to vy komu otázky položí a vy, ktorý mu ich zodpoviete. Budujete tým vzájomný vzťah, dôveru a psychické bezpečie. Rešpektujte však aj to, že nie vždy dieťa chce o tejto téme hovoriť, ale vždy keď to bude chcieť, buďte tam a nájdite si čas. Najviac pomôžete svojmu dieťaťu práve tým, že ho akceptujete ako samostatnú bytosť – so svojimi obavami, snami, názorom a že mu budete načúvať (pretože to potrebuje – byť vypočutá/ý). Takže hovorte nielen vy, ale hovorte spolu, dávajte priestor na otázky a zvažujte odpovede a objímajte sa!

  6. Násilie nepodceňujte!

Ak ste vy a vaše deti (aj keď boli “iba” svedkami násilia)  prežili násilie zo strany partnera, je dobré spojiť sa s psychológom alebo terapeutom. Porozprávajte sa o tom, ako by bolo najlepšie hovoriť o tom, čo sa dialo. Ponúknite to aj deťom. Prežitie násilia môže mať na ne, na ich vnímanie seba samých, na  vzťah s ich druhým rodičom a na ďalšie okolnosti ich života, veľký vplyv. Prežité ťažké udalosti  detstva je naozaj dobré “preliečiť”.

 

Dana Žilinčíková, terapeut, kouč, mediátor, koucprerodičov@gmail.com. www.kpc.sk